Divoch chodí spať skôr, ako vypadne elektrika
Každý človek vie, že spánok je dôležitý. Po vynáleze žiarovky mu však málokto venuje pozornosť, ktorú si zaslúži. Čím je prírodná bytosť, napríklad človek, viac obkolesená umelým prostredím (a umelým svetlom), tým viac chorľavie, vápenatie a scvrkáva sa. Skrátenie dĺžky života a jeho kvality je len jedným z mnohých znakov, že si sa na prírodu väčšinu života pozeral cez trojvrstvové sklo.
Prečo sa v Amerike a Európe odrazu nespáva? Prečo by sa niekto dobrovoľne okrádal o svoj najsilnejší liek? Nuž, ľudoopy sa náhlia, aby si kúpili veci, ktoré nepotrebujú a sú zamestnaní zväčša tam, kde pracovať veľmi nechcú. Je to vskutku fascinujúci koniec kultúry tisícročných chrámov a päťstoročných katedrál, a tiež krásnej literatúry a olympijskej zdatnosti.
Spánok je liek
Človek post-stredovekého typu uviazol v prednej časti mozgu a žije si tam vo svojich predsudkoch a fantáziách, celkom oddelený od zvyšku tela, ktoré mu po pár desaťročiach vypovedá službu – aj tak sa naň vykašľal. Škoda otravovať život lekárom.
Ako sa dočítaš v knihe Prečo spíme od môjho amerického menovca, spánok je jeden z najdôležitejších liekov človeka. Bez neho zomrieš. Ďaleko presahuje umelé prášky a tabletky, antibiotiká na „preliečenie“, a tiež pilulky na potláčanie nepriaznivých účinkov iných piluliek – majú z nich radosť len tí, čo ich predávajú.
Spánok je v skutočnosti vyššia forma bdenia. Aktivita tvojho mozgu je väčšia, keď spíš, ako keď si hore. Pokojne si teda obráť terminológiu. Cez deň chodíš „spať“ a do postele „bdieť“.
A čo všetko sa teda deje v zázračnom spánku? Nič vážne, iba sa ti: prečisťuje mozog od škodlivých látok, rastú ti svaly, obnovuje sa imunita, spaľuješ pivný pupok, usporadúva a reorganizuje sa tvoja pamäť, a ešte milión iných priaznivých vecí.
Chce to čas!
Osem hodín spánku je ideál, ak nie si mimozemšťan, pričom sedem až sedem a pol hodiny je spodná kritická hranica. Jej prekročenie ťa vytrestá podlomeným zdravím. Áno, myslím to zdravie, na ktoré celý svet ľudoopov vynakladá milióny eur a dolárov, len aby ho nejako upravili, ideálne chemicky a zásahmi zvonka.
Všetky alebo takmer všetky psychické poruchy a ochorenia majú jednu spoločnú črtu. Hádaj ktorú. Ide o poruchy spánku. Ak teda trpíš nedostatkom spánku, respektíve sa hráš na štúrovské sôvä či sovu, koleduješ si nielen o polovičnú dĺžku života, ale aj o psychicky narušenú časť bdenia – už aj tak pekne oklieštenú. Každý, kto má problémy so spánkom, stráca zmysel pre humor. Za pokojnú noc, počas ktorej by si ľahol a o osem či deväť hodín sa zobudil s úsmevom, by zaplatil hocičo.
Kvalitou tvojho spánku sa navyše dá merať aj staroba, pretože čím je človek starší, tým menej dobrého spánku si užije. Malé deti a tínedžeri spánok milujú a potrebujú ho ako soľ. Pri rýchlom vývoji mozgu je spánok dôležitejší než voda (pravdepodobne). Ľudia v strednom veku však zisťujú, že dokonalý spánok, ktorí si predtým osvojili, sa im začína strácať z dohľadu. Tí v pokročilom veku sú už zvyknutí – na zlý spánok, zobudenie sa uprostred noci, zakrádanie sa poza strašidlá v dome, v ktorom sa dovtedy tie isté strašidlá cítili bezpečne.
Divošský prístup preto zahŕňa súboj o kvalitný spánok, teda o pravidelné líhanie a vstávanie v podobných časoch. Vyčleň si, prosím, osem, alebo aj deväť hodín na túto vyššiu formu bdenia. Prečo by si sa mal uspokojiť s nižšou aktivitou mozgu počas dňa?
Na záver uvádzam ešte jeden odsek z prelomovej knihy Prečo spíme, ktorú odporúčam všetkých divochom.
„Krátky spánok (ktorý bežne hlásievajú mnohí dospelí v krajinách prvého sveta) zvyšuje hlad a apetít, znižuje kontrolu impulzov v mozgu, zvyšuje konzumáciu jedla (najmä vysokokalorického), znižuje pocit uspokojenia potreby jedla po príjme potravy a zabraňuje úbytku hmotnosti počas diéty.“ (Matthew Walker, s. 203)
Hm. Tak. Už. Spi!
